Nie je to pravda. Túto bezprostrednú krízu musíme a vieme vyriešiť bez podkopania environmentálnych cieľov.
Vojna na Ukrajine nie len ničí životy miliónov ľudí, ale aj vyvoláva obavy ohľadom potravinovej bezpečnosti. Z dôvodu naliehavej potreby produkovať viac potravín vraj teda musíme stlmiť ambície Európy v oblasti ekologického poľnohospodárstva. Nie je to pravda. Nenechajme sa zastrašiť dezinfo scénou a farmárskym lobingom.
O Ukrajine sa často hovorí ako o svetovej obilnici. Z Ukrajiny a Ruska do EÚ dovážame mimo iného pšenicu, jačmeň, kukuricu a umelé hnojivá. Keďže tento pre našich a európskych poľnohospodárov dôležitý import z dôvodu ruskej agresie oslabuje, farmárska lobby tlačí na Európsku úniu, aby vyčlenila viac pôdy na intenzívnu produkciu a odložila kroky potrebné pre ochranu biodiverzity či pre boj proti klimatickej kríze.
Európa je podľa týchto tvrdení neodvratne závislá na importe spomenutých komodít. Nie je to pravda. Potravinová bezpečnosť v EÚ dnes nie je ohrozená. V EÚ vyvážame viac agropotravín, ako dovážame a plytváme (teda vyhadzujeme) viac ako 20 % potravinovej produkcie. To sú fakty. Vezmime si obilniny, jednu z kľúčových komodít. EÚ je čistý vývozca obilnín a má mieru sebestačnosti 112 %. Živočíšne produkty a mliečne výrobky tvorili v roku 2020 23 % agroexportu EÚ, čo znamená, že sa pestujú pre globálny trh, nie pre miestnych spotrebiteľov.
Riešenie nie je vo vyčlenení novej pôdy na pestovanie. Túto bezprostrednú krízu musíme a vieme vyriešiť bez podkopania environmentálnych cieľov, ku ktorým sme sa zaviazali. Stratégia z Farmy na stôl bola vytvorená tak, aby bol potravinový systém odolnejší a pripravený na krízy. Je nelogické a škodlivé, aby sme práve tieto postupy v súčasnej kríze obmedzovali. Sebestačnosť? Pracujme na obmedzení plytvania potravín a konzumácie živočíšnych výrobkov. Hnojivá? Využívajme postupy, ktoré nepotrebujú toľko pesticídov a hnojív a využívajú biologickú kontrolu, podmienenú vysokou biodiverzitou.
Samozrejme, že je na mieste prichystať sa a adekvátne reagovať na hrozby, ktoré so sebou prináša dlhodobý konflikt. Nárast cien môže byť jednou z nich. Ten zasiahne tých najzraniteľnejších – farmárov aj spotrebiteľov – ktorí sa ešte stále zotavujú z pandémie COVID-19. Tu potrebujeme podporu Európskej únie. Priama finančná podpora je viac ako na mieste, no je dôležité aby podporila úsilie založené na princípoch ekologického poľnohospodárstva a dobrých životných podmienok zvierat, v duchu dlhodobej udržateľnosti a nezávislosti na importe komodít z tretích krajín.
Druhou hrozbou, na ktorú musíme v EÚ adekvátne reagovať je ozajstná potravinová kríza v krajinách mimo EÚ, ktoré sú na importe komodít z Ruska a Ukrajiny reálne závislé. Predovšetkým v Afrike a na Strednom východe. Aktuálna Putinova agresia na Ukrajine pripravuje pôdu pre hladomor v zraniteľných regiónoch a následný migračný exodus. Je to rádovo vážnejší problém, než čokoľvek, čím momentálne agrolobby straší Európu len preto, aby oslabila naše environmentálne úsilie.
Odolnosť našich potravinových systémov bude v nasledujúcich rokoch kvôli nastupujúcej klimatickej zmene aj naďalej skúšaná. Vojna na Ukrajine nám len bolestivo a veľmi zreteľne ukazuje, ako to môže vyzerať. Tým, že budeme konať teraz zodpovedne a udržateľne, zabezpečíme, že Európa a Slovensko bude dobre pripravená čeliť krízam budúcnosti.