V Európe sa čoraz hlasnejšie objavujú hlasy za oslabenie ochrany ohrozených zvierat, ako sú vlk, medveď a rys.

Žiaľ podporu našli aj v Európskom parlamente, ktorý schválil rezolúciu o ochrane hospodárskych zvierat pred šelmami. Nejde však o posilnenie ochranných opatrení, skutočný zámer je otvoriť cestu k plošnému lovu chránených druhov. Uznesenie je nezáväzné, nemá skutočnú váhu, no je založené na postoji, ktorý stavia ochranu prírody do opozície pre poľnohospodárstvo a regionálny rozvoj. Nie je to prvýkrát, čo takýto falošný predpoklad pomáha oslabovať európske environmentálne ambície.

Nikto nespochybňuje, že vlk, či iné chránené druhy mäsožravcov spôsobujú problémy našim i európskym farmárom. Je dôležité nebagatelizovať straty hospodárskych zvierat, ktoré poľnohospodári zažívajú v dôsledku takých útokov. Avšak tváriť sa, že neexistuje efektívna ochrana, je čisté zavádzanie. Nechýbajú nám účinné nástroje na predchádzanie útokov, chýba nám ich účinná implementácia. Členské štáty vedia financovať ochranné opatrenia, chov pastierskych psov, kompenzujú škody a môžu dokonca usmrcovať problematické jedince, ako posledné riešenie. 

Rezolúciu inicioval výbor pre poľnohospodárstvo, ktorého členovia unisono tvrdia, že rastúci počet vlkov v Európe vyvíja neúnosný tlak na chovateľov dobytka, preventívne opatrenia nefungujú, a jediné riešenie je plošný odstrel. Dokonca sa objavuje termín “wolf-free” zón. Čo taký regulačný odstrel obnáša sme mali možnosť vidieť ešte relatívne nedávno na Slovensku, keď boli zlikvidované celé svorky a vznikal priestor pre legalizáciu upytliačených vlkov. To, že roky masívneho odstrelu nijako nezabránili úpadku chovu oviec na Slovensku dokladuje fakt, že problémy súčasného poľnohospodárstva sú ďaleko komplexnejšie aby sa dali vysvetliť vplyvom príležitostného útoku vlka, či medveďa. 

Ani v širšom európskom kontexte to nie je inak. Vlčia “apokalypsa” spôsobuje straty na úrovni 0,06% chovu oviec, a to do veľkej miery preto, že sa dôsledne neuplatňujú ochranné opatrenia, ktoré dokázateľne redukujú počet útokov takmer na nulu. Áno, vlk sa vracia aj do západnej Európy, na miesta, kde bol dávno vyhubený. 

Dovolím si tvrdiť, že nárast počtu voľne žijúcich zvierat, je dobrá správa. Divoká príroda sa dokáže zotaviť, ak jej to umožníme. Zvýšená právna ochrana a ďalšie opatrenia na podporu populácií spolu so stále väčšou akceptáciou a pochopením ľudí pre divé zvieratá, to všetko prispelo k oživeniu európskej fauny. Nevidím dôvod aby tento úspech ochrany prírody bol tŕňom v oku udržateľnému poľnohospodárstvu a rozvoju vidieka.

Zatvárať oči pred skutočnými problémami poľnohospodárstva a radšej viniť ochranu prírody je, zdá sa, nebezpečný trend, ktorý pozorujem už dlhšie. Tentokrát démonizujeme vlka, no strašiakom sa ľahko stane kormorán, neregulovaná rieka, či prales. Verím, že Európska komisia dokáže odolať takémuto tlaku, ktorý nie je založený na faktoch a vede, ale na lobingu a populizme postavenom na strachu z neregulovanej prírody, či vízii lukratívnej trofeje. 

Našou úlohou je nájsť kompatibilitu s planétou. Venujme sa teda radšej hľadaniu komplexných riešení a hľadaniu udržateľného spolužitia. Tento cieľ je zdôraznený v klimatickej politike, no jeho dosiahnutie je do veľkej miery podmienené aj našou schopnosťou akceptovať a umožniť neregulovanú divokú prírodu. Vlk a ďalšie veľké šelmy sú jej esenciou.